FATRAFOL skladba strechy pri drevenom strope
Toto berte ako usmernenie ku výberu a návrhu najvhodnejšej skladby plochej strechy nielen s povlakovou krytinou FATRAFOL pri skladbe s nosnými drevenými prvkami. (plochá strecha nesená drevenými trámami alebo aj so zabudovaným drevom).
| Záver : nepoužívajte radšej iný typ skladby ako TYP I v tabuľke ďalej ak nie ste odborník na stavebnú fyziku alebo s niekým takým skladbu neriešite (aj v prípade skladby TYPU I záleží na riešení detailov a vzduchotesnosti skladby aj v detailoch napr. napojení parozábrany na steny a ostatné konštrukcie, dostatočné hrúbky tepelnej izolácie aj v detailoch ako napr. zateplenie konca trámov, ukončení parozábrany v tomto detaile atď… ). V skladbách uprednostnite doskové záklopy pred OSB3 (OSB3 prijímajú vlhkosť ako drevo ale pomalšie vysychajú, zväčša majú skôr problémy so stratou mechanických vlastností + napúčanie. .. ) |
Dlhšia verzia :
Drevo je prírodný materiál a treba ho zabudovať v suchom stave t.j. hmotnostná vlhkosť<15% a udržiavať ho suché počas celej životnosti konštrukcie.
(Suché drevo nenapadajú ani drevokazné huby a plesne ani tak veľmi nechutí drevokaznému hmyzu.)
Kondenzácia v skladbe v mieste drevených prvkov nie je prípustná – je v rozpore s STN 730540 -5.1.2 ohrozenie funkcie konštrukcie.
Problémy s konštrukciami s drevenými prvkami riešia už roky aj v zahraničí – v nemecky hovoriacich krajinách (krajiny „DACH „majú inštitút s webom a príručkami ako správne zabudovať drevo
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ploché strechy s drevom (nem. jazyk)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
Drevo ako biologicky rozložiteľný materiál by mal byť zabudovaný do skladby v stabilnom suchom prostredí, kde jeho hmotnostná vlhkosť dlhodobo neprekročí 18%. Je to konštrukčná ochrana dreva. Hmotnostná vlhkosť dreva sa určuje podľa „Čulického diagramu„ pre konkrétne miesto skladby s drevom -teplotu a relatívnej vlhkosti.
O ochrane dreva a jeho správnom zabudovaní môžem ešte odporučiť ďalšiu príručku z vyššie uvedeného zdroja (kde si môže nájsť aj iné zaujímavé dokumenty a prípadne stiahnuť najnovšie vydania týchto príručiek.
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ochrana dreva – štrukturálne opatrenia (nem. jazyk)
(ploché strechy sú riešené od str. 45)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny – ochrana dreva.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
_____________________________________________________________________________________________
Strechy
Z hľadiska vlhkostného režimu a typu skladby sú tu strechy rozdelené do 5 typov skladieb (3 nevetrané a 2 odvetrané skladby) Vyberám zo spomínanej príručky ich delenie a odporúčania:
| skladba č.1- TYP I.
– drevo v interiéri (v suchu a stabilnom prostredí) -tepelná izolácia súvislá z exteriéru nad parozábranou
NAJLEPŠIE najbezpečnejšie RIEŠENIE -ODPORÚČANÉ |
 |
FATRAFOL 810 – mechanický kotvený alt FATRAFOL 818 priťažený štrkom alt. vegetačná strecha – textília 200g/m2 / sklená 120g/m2 – tepelná izolácia napr. EPS 100S hr. podľa potreby zväčša>300mm) alebo iná vhodná MW, PIR ,… – parozábrana -(hlavná vzduchotesná vrstva) FATRAPAR zlepená butylkaučukovou páskou alt Samolepiaci ASFALTOVANÝ PÁS hr. min. 3mm – drevený záklop doskový alt OSB 3 min hr. 22mm – stropné trámy + uzavretá vzduchová medzera (rozvody VZT, EL , …) – podhľad SDK (prípadne iný vhodný alebo aj bez podhľadu) |
| Poznámky ku skladbe 1 : -Skladbu je možné pokryť štrkom , riešiť ako vegetačnú alebo položenie fotovoltaiky (nie je taká chúlostivá na zatienenie …) V skladbe neodporúčam ďalšie zateplenie na SDK podhľade. (v odôvodnených prípadoch dopteplenie max do 20% hodnoty tepelného odporu horného plášťa) ani vkladanie ďalšej parozábrany na podhľad -Parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, detaily prestupov ako aj napr. napojenie na steny – ! pozor na tesnosť – ukončenie trámov na stene, ! pozor pri murive z dutinových tehál. -Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný obal stavby. +Skladba je najspoľahlivejšia aj v prípade poruchy hydroizolácie (vplyv vody len na tepelnú izoláciu) a ideálna z hľadiska vlhkosti. – nevýhoda navýšenie hrúbky skladby a komplikovanejšie riešenie presahov strechy (možné napr. námätkami) |
||
| !! skladba č.2- TYP II. !!
– drevo zabudované v skladbe + tepelná izolácia súvislá z exteriéru -navrhovať len v nevyhnutných prípadoch !! |
 |
– odporúčané zateplenie zhora min 65mm lepšie 100mm, – potrebná kontrola kvality realizácie (blowerdoor test), – potrebná dynamická simulácia- posúdenie skladby špecialistom… (napr WUFI) |
| Poznámky ku skladbe 2 : -Skladbu neodporúčam používať a navrhovať bez dôkladného návrhu a postupnej dôkladnej kontroly realizácie. Napriek tomu, že skladby zateplením zhora vylepšuje vlhkostný režim skladby č. 3 a je bezpečnejšia) Skladba vie zakryť aj drobné chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom. |
||
| !!! skladba č.3- TYP III. !!!
– drevo zabudované v skladbe zateplené len medzi trámami !!! NENAVRHOVAŤ !!! |
 |
najrizikovejšia skladba s drevom – neodvetraná jednoplášťová strecha s drevenými prvkami zabudovanými v strede skladby |
| Poznámky ku skladbe 3 : -Skladbu vôbec neodporúčam používať a navrhovať . Skladba vie prekryť aj chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. Voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom. Vlhkosť potom kondenzuje v skladbe pod hydroizoláciou a záklop na báze dreva je mokrý v zimnom období môže dochádzať aj k rozrúšaniu -premŕzaniu OSB3. Nemci skladbu pripúšťajú na strechy do 12m2 (kde nespôsobia také veľké škody) za podmienok: -skladbu nie je možné realizovať s priťažením ani štrkom ani vegetačnou skladbou ani inak krytú napr. FV -tmavá krytina s pohltivosťou slnečného žiarenia >80% -vlhkostne variabilná parozábrana -zabudované drevo s vlhkosťou do 15% zakryté ihneď (aby nestihlo napršať, zvlhnúť) – dynamická simulácia vlhkostného režimu skladby podľa DIN 68800-2 … |
||
| skladba č.4- TYP IV.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
 |
Skladby 4 a 5 sú funkčne veľmi podobné ich funkčnosť je závislá od : -kvality realizácie parozábrany a +kvantity a kvality zrealizovania vetrania dutiny. U vetrania je rozhodujúca : -dĺžka dutiny – hrúbka dutiny a jej tvar aj priebežnosť rozdiel výšok privádzacích a odvetracích otvorov (komínový efekt prúdenia) …atď |
| skladba č.5- TYP V.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
 |
|
| Poznámky ku skladbe 4 a 5 : -Skladba 5 je rizikovejšia na vniknutie vody do dutiny, drevo v skladbe nie je chránené pred vniknutím drevokazného hmyzu, znižovanie účinnosti tepelnej izolácie cez prefukovanie izolácie a zapadanie izolácie prachom a menšia miera vzduchotesnosti skladby (v prípade chýb v parozábrane výrazne vyššie tepelné straty a riziko vnikania vlhkosti z interiéru do skladby kde potom na chladnejších povrchoch dochádza ku kondenzácii vlhkosti). |
||
| U VŠETKÝCH SKLADIEB : – parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, všetky detaily ako aj napr. napojenie na steny, -Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný paronepriepustný obal stavby (vrátane všetkých detailov počas celej životnosti stavby) |
||
Odporúčané minimálne vetranie podľa STN 731901 -príloha D
– vetranie podporuje sklon horného plášťa, dĺžka dutiny by nemala prekročiť 18m
– dutina by mala byť čo najhrubšia , priebežná bez prekážok v prúdení vzduchu.
do5°sklonu min. hr. vetranej dutiny =100mm, privádzacie otvory 1/100 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
do25°sklonu min. hr. vetranej dutiny 60mm, privádzacie otvory 1/200 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
pri dĺžke dutiny (krokiev/trámov) nad 10m sa zväčšuje hrúbka dutiny o 10% na každý ďalší meter, max dĺžka dutiny do 18m
(pre odvedenie difundujúcej vlhkosti / nie zabudovanej)
Vždy pri skladbách so zabudovaným drevom je neuchránenie konštrukcie pred zrážkami a vlhkosťou nebezpečné !
Pri teplotechnickom posúdení skladieb
Koľko vlhkosti sa do konštrukcie dostane (cez parozábranu) alebo aj koľko sa dokáže vypariť (cez hydroizoláciu) vieme vypočítať pomocou parametra „faktor difúzneho odporu „μ [mí] „.
| „faktor difúzneho odporu „μ [mí] „. Udáva koľko-krát menej vedie daný materiál vlhkosť oproti vzduchu . (čím väčšie číslo tým viac brzdí pary) |
||
| vzduch μ=1 | MW μ=cca1až 4 | EPS μ=cca35 |
| FATRAFOL mPVC μ=15.000 | asfalt μ=cca30.000 | TPO fólie μ=100.000-150.000 |
| FATRAPAR μ =cca 550.000 | hodnoty materiálu (v ideálnom stave) | |
| „ekvivalentná difúzna hrúbka materiálu Sd určuje parameter vrstvy =zohľadňuje hrúbku a prípadne by mala zohľadňovať aj spoje ich kvalitu prípadne celistvosť materiálu nehomogenitu (ako deravý bazén) (čím menšie číslo tým lepšie materiál/vrstva prepúšťa pary , hydroizolácia má mat malé Sd, parozábrana veľké Sd) | ||
| FATRAFOL mPVC Sd= 22,5m =μ x hr.= 15.000x 0,0015m | 1 vrstva asfalt. pásu Sd=120m =μ x hr.=30.000 x 0,004m |
TPO fólie Sd= 150m =μ x hr.=100.000x 0,0015m (niektoré TPO mi= 150.000) |
| FATRAFOL mPVC hr.1,8mm Sd= 27m = 15.000x 0,0018m |
asfalt strecha= 2 vrstvy Sd=240m =30.000 x 0,008m | TPO fólie hr 1,8mm Sd= 180m hr.=100.000x 0,0018m |
| FATRAFOL mPVC hr.2,0mm Sd= 30m = 15.000x 0,002m |
TPO fólie hr 2mm Sd= 200m hr.=100.000x 0,002m |
|
| FATRAPAR m Sd= 110m =μ x hr.= 550.000x 0,0002m |
hodnoty vrstvy (v ideálnom stave? spoje, diery, …) | |
Niektoré programy dokážu spraviť približné jednoduché posúdenie dreva na vlhkosť -treba ale vo výpočtoch použiť reálnejšie vstupné údaje a minimálne zredukovať tesnosť parozábrany (uvedené ani zďaleka nenahrádza dynamické modely podľa Kunzelovej metódy (používané napr. WUFI), ktoré zahŕňa oveľa viac parametrov dynamicky sa meniacich).
| Najjednoduchší (aj keď nie dokonalý) spôsob (zhoršenia parotesnosti pri Glasserovej metóde ) je podľa kvality realizácie a to : | ||
| príklad pre LDPE FATRAPAR 0,2mm | pôvodná katalóg. hodnota | redukovaná hodnota používaná do výpočtu |
| -kvalitná realizácia -10x zhoršenie parotesnosti |
pôvodne μ=550.000 | μ=55.000/ Sd= 11m |
| -bežná realizácia – 50x zhoršenie parotesnosti |
pôvodne μ=550.000 | μ=11.000 / Sd= 2m |
| -nekvalitná realizácia … |
pôvodne μ=550.000 | – zhoršenie na cca μ =1.350 / Sd=0,27m |
| už 1% dier v ploche takmer úplne degraduje parotesnú schopnosť parozábrany -viď http://slanina.cz/publikace/ |
||
Záver:
Drevo neodporúčam uzatvárať do skladby medzi parozábranu a hydroizoláciu bez odvetrania.
Iba po dostatočnom posúdení -dynamickou simuláciou (napr. WUFI) a samozrejme pri overení kvality realizácie stavby a najmä parozábrany jej vzduchotesnosť a spoľahlivosť prevedenia aj v detailoch. (napr. BLOWER DOOR test). Samozrejme záleží aj od parametrov vnútorného prostredia.
Pozor pri kombinácii murovaných stien a drevenej strechy (inak sa konštrukcie chovajú).
| O rizikách skladieb z dreva písal na svojom blogu aj ateliér INARDEX tu: |
| https://inardex.sk/drevena-plocha-strecha-rizikova-skladba/ |
___________________________________________________________________
Stavebná fyzika -teplotechnika funguje na príncípe :
Teplý vzduch obsiahne oveľa viacej vlhkosti ako studený.
| vyjadrené graficky |
|
| vzduch s relatívnou vlhkosťou 50% (zdanlivo rovnakou) má pri rovnakom atmosférickom tlaku
0°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca2,5 g vody /m3 10°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 5 g vody /m3 20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3 25°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 11,5 g vody /m3 |
| vzduch pri 20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3
ak ochladím o 5°C na 15°C (tých istých 8,7 g vody /m3) vzrastie jeho relatívna vlhkosť na cca69% To isté sa deje v stavebnej konštrukcii … V zimnom období pri veľmi nízkych teplotách v konštrukciách bežne výpočtovo aj reálne kondenzuje vlhkosť pod povlakovou krytinou (kde je takmer rovnaká teplota ako vonku) . |
___________________________________________________________________________
Ak sa Vám niečo nezdá alebo by ste odporúčali niečo opraviť / upraviť kontaktujte ma fatrafol.ba@gmail.com .
