FATRAFOL skladba strechy pri drevenom strope
Toto berte ako usmernenie ku výberu a návrhu najvhodnejšej skladby plochej strechy nielen s povlakovou krytinou FATRAFOL pri skladbe s nosnými drevenými prvkami. (plochá strecha nesená drevenými trámami alebo aj so zabudovaným drevom).
| Záver : nepoužívajte radšej iný typ skladby ako TYP I v tabuľke ďalej ak nie ste odborník na stavebnú fyziku alebo s niekým takým skladbu neriešite (aj v prípade skladby TYPU I záleží na riešení detailov a vzduchotesnosti skladby napr. bezpečnom spájaní napojení parozábrany na ostatné konštrukcie, dostatočné hrúbky tepelnej izolácie aj v detailoch ako napr. zateplenie konca trámov, ukončení parozábrany v tomto detaile atď… ). |
Dlhšia verzia :
Drevo je prírodný materiál a treba ho zabudovať v suchom stave t.j. hmotnostná vlhkosť<15% a udržiavať ho suché počas celej životnosti konštrukcie.
(Suché drevo nenapadajú ani drevokazné huby a plesne ani tak veľmi nechutí drevokaznému hmyzu.)
Kondenzácia v skladbe v mieste drevených prvkov nie je prípustná – je v rozpore s STN 730540 -5.1.2 ohrozenie funkcie konštrukcie.
Problémy s konštrukciami s drevenými prvkami riešia už roky aj v zahraničí – v nemecky hovoriacich krajinách (krajiny „DACH „majú inštitút s webom a príručkami ako správne zabudovať drevo
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ploché strechy s drevom (nem. jazyk)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
Drevo ako biologicky rozložiteľný materiál by mal byť zabudovaný v stabilnom suchom prostredí, kde jeho hmotnostná vlhkosť dlhodobo neprekročí 18%. Je to konštrukčná ochrana dreva. Hmotnostná vlhkosť dreva sa určuje podľa „Čulického diagramu„ pre konkrétne miesto skladby s drevom -teplotu a relatívnej vlhkosti.
O ochrane dreva a jeho správnom zabudovaní môžem ešte odporučiť ďalšiu príručku z vyššie uvedeného zdroja (kde si môže nájsť aj iné zaujímavé dokumenty a prípadne stiahnuť najnovšie vydania týchto príručiek.
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ochrana dreva – štrukturálne opatrenia (nem. jazyk)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny – ochrana dreva.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
Stránka venujúca sa strechám na báze dreva je aj
dataholz.eu
kde je aj kalkulačka pre strechy typu III. a je tam aj príručka poukazujúca na slabinu u skladby typu I
z hľadiska akustiky a vplyv rôznych skladaných krytín a opatrení (original DE verzia)
a zase strojový preklad do SK
_____________________________________________________________________________________________
Strechy
Z hľadiska vlhkostného režimu a typu skladby sú tu strechy rozdelené do 5 typov skladieb (3 nevetrané a 2 odvetrané skladby) Vyberám zo spomínanej príručky ich delenie a odporúčania:
| skladba č.1- TYP I.
– drevo v interiéri (v suchu a stabilnom prostredí) -tepelná izolácia súvislá z exteriéru nad parozábranou
NAJLEPŠIE najbezpečnejšie RIEŠENIE -ODPORÚČANÉ |
 |
FATRAFOL 810 – mechanický kotvený alt FATRAFOL 818 priťažený štrkom alt. vegetačná strecha – textília 200g/m2 / sklená 120g/m2 – tepelná izolácia napr. EPS 100S hr. podľa potreby zväčša>300mm) alebo iná vhodná MW, PIR ,… – parozábrana -(hlavná vzduchotesná vrstva) FATRAPAR zlepená butylkaučukovou páskou alt Samolepiaci ASFALTOVANÝ PÁS hr. min. 3mm – drevený záklop doskový alt OSB 3 min hr. 22mm – stropné trámy + uzavretá vzduchová medzera (rozvody VZT, EL , …) – podhľad SDK (prípadne iný vhodný alebo aj bez podhľadu) |
| Poznámky ku skladbe 1 : -Skladbu je možné pokryť štrkom , riešiť ako vegetačnú alebo položenie fotovoltaiky (nie je taká chúlostivá na zatienenie …) V skladbe neodporúčam ďalšie zateplenie na SDK podhľade. (v odôvodnených prípadoch dopteplenie max do 20% hodnoty tepelného odporu horného plášťa) ani vkladanie ďalšej parozábrany na podhľad -Parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, detaily prestupov ako aj napr. napojenie na steny – ! pozor na tesnosť – ukončenie trámov na stene, ! pozor pri murive z dutinových tehál. -Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný obal stavby. +Skladba je najspoľahlivejšia aj v prípade poruchy hydroizolácie (vplyv vody len na tepelnú izoláciu) a ideálna z hľadiska vlhkosti. – nevýhoda navýšenie hrúbky skladby a komplikovanejšie riešenie presahov strechy (možné napr. námätkami)podľa DIN 4108 má byť z interiéru u praozábrany Sdi aspoň 100m |
||
| !! skladba č.2- TYP II. !!
– drevo zabudované v skladbe + tepelná izolácia súvislá z exteriéru -navrhovať len v nevyhnutných prípadoch !! |
 |
– odporúčané zateplenie zhora min 65mm lepšie 100mm, – potrebná kontrola kvality realizácie (blowerdoor test), – potrebná dynamická simulácia- posúdenie skladby špecialistom… (napr WUFI- aj podľa DE príručky -str.41) |
| Poznámky ku skladbe 2 : -Skladbu neodporúčam používať a navrhovať bez dôkladného návrhu a postupnej dôkladnej kontroly realizácie. Napriek tomu, že skladby zateplením zhora vylepšuje vlhkostný režim skladby č. 3 a je bezpečnejšia) Skladba vie zakryť aj drobné chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom.- potrebná dynamická simulácia- posúdenie skladby špecialistom… (napr WUFI- aj podľa DE príručky -str.41) |
||
| !!! skladba č.3- TYP III. !!!
– drevo zabudované v skladbe zateplené len medzi trámami !!! NENAVRHOVAŤ !!! |
 |
najrizikovejšia skladba s drevom – neodvetraná jednoplášťová strecha s drevenými prvkami zabudovanými v strede skladby |
| Poznámky ku skladbe 3 : -Skladbu vôbec neodporúčam používať a navrhovať . Skladba vie zakryť aj chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom. Vlhkosť potom kondenzuje v skladbe pod hydroizoláciou a záklop na báze dreva je mokrý v zimnom období môže dochádzať k rozmŕzaniu OSB3.Nemci skladbu pripúšťajú na strechy do 12m2 (kde nespôsobia také veľké škody) za podmienok: -skladbu nie je možné realizovať s priťažením ani štrkom ani vegetačnou skladbou ani inak krytú napr. FV -tmavá krytina s pohltivosťou slnečného žiarenia >80% -vlhkostne variabilná parozábrana -zabudované drevo s vlhkosťou do 15% zakryté ihneď (aby nestihlo napršať, zvlhnúť) – nutná dynamická simulácia vlhkostného režimu skladby podľa DIN 68800-2 (aj podľa DE príručky -str.41) |
||
| skladba č.4- TYP IV.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
 |
Skladby 4 a 5 sú funkčne veľmi podobné ich funkčnosť je závislá od : -kvality realizácie parozábrany a +kvantity a kvality zrealizovania vetrania dutiny. U vetrania je rozhodujúca : -dĺžka dutiny – hrúbka dutiny a jej tvar aj priebežnosť rozdiel výšok privádzacích a odvetracích otvorov (komínový efekt prúdenia) …atď |
| skladba č.5- TYP V.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
 |
|
| Poznámky ku skladbe 4 a 5 : -Skladba 5 je rizikovejšia na vniknutie vody do dutiny, drevo v skladbe nie je chránené pred vniknutím drevokazného hmyzu, znižovanie účinnosti tepelnej izolácie cez prefukovanie izolácie a zapadanie izolácie prachom a menšia miera vzduchotesnosti skladby (v prípade chýb v parozábrane výrazne vyššie tepelné straty a riziko vnikania vlhkosti z interiéru do skladby kde potom na chladnejších povrchoch dochádza ku kondenzácii vlhkosti). DIN 4801 určuje vhodný pomer medzi Sdi a Sde (viď DE príručka str. 41) |
||
| U VŠETKÝCH SKLADIEB : – parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, všetky detaily ako aj napr. napojenie na steny, -Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný paronepriepustný obal stavby (vrátane všetkých detailov počas celej životnosti stavby) |
||
Odporúčané minimálne vetranie podľa STN 731901 -príloha D
– vetranie podporuje sklon horného plášťa, dĺžka dutiny by nemala prekročiť 18m
– dutina by mala byť čo najhrubšia , priebežná bez prekážok v prúdení vzduchu.
do5°sklonu min. hr. vetranej dutiny =100mm, privádzacie otvory 1/100 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
do25°sklonu min. hr. vetranej dutiny 60mm, privádzacie otvory 1/200 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
pri dĺžke dutiny (krokiev/trámov) nad 10m sa zväčšuje hrúbka dutiny o 10% na každý ďalší meter, max dĺžka dutiny do 18m
Pri teplotechnickom posúdení skladieb
Koľko vlhkosti sa do konštrukcie dostane (cez parozábranu) alebo aj koľko sa dokáže vypariť (cez hydroizoláciu) vieme vypočítať pomocou parametra „faktor difúzneho odporu “ mí (pre -zjednodušenie tu budem písať m).
| „faktor difúzneho odporu “ mí (pre -zjednodušenie tu budem písať m). Udáva koľko-krát menej vedie daný materiál vlhkosť oproti vzduchu . (čím väčšie číslo tým viac brzdí pary) |
||
| vzduch m=1 | MW m=cca1až 4 | EPS m=cca35 |
| FATRAFOL mPVC m=15.000 | asfalt m=cca30.000 | TPO fólie m=100.000-150.000 |
| FATRAPAR m =cca 550.000 | hodnoty materiálu (v ideálnom stave) | |
| „ekvivalentná difúzna hrúbka materiálu Sd určuje parameter vrstvy =zohľadňuje hrúbku prípadne by mala zohľadňovať aj spoje ich kvalitu prípadne celistvosť materiálu nehomogenitu (čím menšie číslo tým lepšie materiál/ vrstva prepúšťa pary , hydroizolácia má mat malé Sd, parozábrana veľké) | ||
| FATRAFOL mPVC Sd= 22,5m =m x hr.= 15.000x 0,0015m | asfalt Sd=120m =m x hr.=30.000 x 0,004m |
TPO fólie Sd= 150m =m x hr.=100.000x 0,0015m (niektoré TPO mi= 150.000) |
| FATRAFOL mPVC hr.1,8mm Sd= 27m = 15.000x 0,0018m |
asfalt strecha= 2 vrstvy Sd=240m =30.000 x 0,008m | TPO fólie hr 1,8mm Sd= 180m hr.=100.000x 0,0018m |
| FATRAFOL mPVC hr.2,0mm Sd= 30m = 15.000x 0,002m |
TPO fólie hr 2mm Sd= 200m hr.=100.000x 0,002m |
|
| FATRAPAR m Sd= 110m =m x hr.= 550.000x 0,0002m |
hodnoty vrstvy (v ideálnom stave? spoje, diery, …) | |
Niektoré programy dokážu spraviť približné jednoduché posúdenie dreva na vlhkosť -treba ale vo výpočtoch použiť reálnejšie vstupné údaje a zredukovať tesnosť parozábrany
– najjednoduchší spôsob (zhoršenia parotesnosti ) je podľa kvality realizácie a to :
príklad pôvodná katalóg. hodnota a redukovaná hodnota používaná do výpočtu
-kvalitná realizácia -10x zhoršenie parotesnosti
napr. pre LDPE FATRAPAR 0,2mm pôvodne m =550.000 m =55.000/ Sd= 11m
-bežná realizácia 50x zhoršenie parotesnosti
napr. pre LDPE FATRAPAR hr. 0,2mm pôvodne m =550.000 m =11.000 / Sd= 2m
-nekvalitná realizácia …
napr. pre LDPE FATRAPAR hr. 0,2mm pôvodne m =550.000 – zhoršenie na cca m =1.350
už 1% dier v ploche takmer úplne degraduje parotesnú schopnosť parozábrany -viď http://slanina.cz/publikace/
Záver:
Drevo neodporúčam uzatvárať do skladby medzi parozábranu a hydroizoláciu bez odvetrania.
Iba po dostatočnom posúdení -dynamickou simuláciou (napr. WUFI) a samozrejme pri overení kvality realizácie stavby a najmä parozábrany jej vzduchotesnosť a spoľahlivosť prevedenia aj v detailoch. (napr. BLOWER DOOR test). Samozrejme záleží aj od parametrov vnútorného prostredia.
Pozor pri kombinácii murovaných stien a drevenej strechy (inak sa konštrukcie chovajú).
| O rizikách skladieb z dreva písal na svojom blogu aj ateliér INARDEX tu: |
| https://inardex.sk/drevena-plocha-strecha-rizikova-skladba/ |
| O rizikách skladieb z dreva sa písalo aj v časopise STRECHÁR od Cechu strechárov tu: |
| článok z STRECHÁR 05/2023 |
___________________________________________________________________
Stavebná fyzika -teplotechnika funguje na príncípe :
Teplý vzduch obsiahne oveľa viacej vlhkosti ako studený.
| vyjadrené graficky |
|
| vzduch s relatívnou vlhkosťou 50% (zdanlivo rovnakou) má pri rovnakom atmosférickom tlaku
0°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca2,5 g vody /m3 10°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 5 g vody /m3 20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3 25°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 11,5 g vody /m3 |
| vzduch pri 20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3
ak ochladím o 5°C na 15°C (tých istých 8,7 g vody /m3) vzrastie jeho relatívna vlhkosť na cca69% To isté sa deje v stavebnej konštrukcii … V zimnom období pri veľmi nízkych teplotách v konštrukciách bežne výpočtovo aj reálne kondenzuje vlhkosť pod povlakovou krytinou (kde je takmer rovnaká teplota ako vonku) . |
___________________________________________________________________________
Ak sa Vám niečo nezdá alebo by ste odporúčali niečo opraviť / upraviť kontaktujte ma fatrafol.ba@gmail.com .
