FATRAFOL skladba strechy pri drevenom strope
Toto berte ako usmernenie ku výberu a návrhu najvhodnejšej skladby plochej strechy nielen s povlakovou krytinou FATRAFOL pri skladbe s nosnými drevenými prvkami. (plochá strecha nesená drevenými trámami alebo aj so zabudovaným drevom).
Záver :
nepoužívajte radšej iný typ skladby ako TYP I v tabuľke ďalej ak nie ste odborník na stavebnú fyziku alebo s niekým takým skladbu neriešite
(aj v prípade skladby TYPU I záleží na riešení detailov a vzduchotesnosti skladby napr. bezpečnom spájaní napojení parozábrany na ostatné konštrukcie, dostatočné hrúbky tepelnej izolácie aj v detailoch ako napr. zateplenie konca trámov, ukončení parozábrany v tomto detaile atď… ). |
Dlhšia verzia :
Drevo je prírodný materiál a treba ho zabudovať v suchom stave t.j. hmotnostná vlhkosť<15% a udržiavať ho suché počas celej životnosti konštrukcie.
(Suché drevo nenapadajú ani drevokazné huby a plesne ani tak veľmi nechutí drevokaznému hmyzu.)
Kondenzácia v skladbe v mieste drevených prvkov nie je prípustná – je v rozpore s STN 730540 -5.1.2 ohrozenie funkcie konštrukcie.
Problémy s konštrukciami s drevenými prvkami riešia už roky aj v zahraničí – v nemecky hovoriacich krajinách (krajiny „DACH „majú inštitút s webom a príručkami ako správne zabudovať drevo
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ploché strechy s drevom (nem. jazyk)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
Drevo ako biologicky rozložiteľný materiál by mal byť zabudovaný do skladby v stabilnom suchom prostredí, kde jeho hmotnostná vlhkosť dlhodobo neprekročí 18%. Je to konštrukčná ochrana dreva. Hmotnostná vlhkosť dreva sa určuje podľa „Čulického diagramu„ pre konkrétne miesto skladby s drevom -teplotu a relatívnej vlhkosti.
O ochrane dreva a jeho správnom zabudovaní môžem ešte odporučiť ďalšiu príručku z vyššie uvedeného zdroja (kde si môže nájsť aj iné zaujímavé dokumenty a prípadne stiahnuť najnovšie vydania týchto príručiek.
www.informationsdienst-holz.de
viď napríklad príručku ochrana dreva – štrukturálne opatrenia (nem. jazyk)
(ploché strechy sú riešené od str. 45)
prípadne tu strojovo (gúglove) preložená do slovenčiny – ochrana dreva.
(obsahuje základné typy skladieb podľa použitia a bezpečnosti, odporúčania riešenia, vetrania … )
_____________________________________________________________________________________________
Strechy
Z hľadiska vlhkostného režimu a typu skladby sú tu strechy rozdelené do 5 typov skladieb (3 nevetrané a 2 odvetrané skladby) Vyberám zo spomínanej príručky ich delenie a odporúčania:
skladba č.1- TYP I.
– drevo v interiéri (v suchu a stabilnom prostredí)
-tepelná izolácia súvislá z exteriéru nad parozábranou
NAJLEPŠIE najbezpečnejšie RIEŠENIE -ODPORÚČANÉ |
|
FATRAFOL 810 – mechanický kotvený
alt FATRAFOL 818 priťažený štrkom alt. vegetačná strecha
– textília 200g/m2 / sklená 120g/m2
– tepelná izolácia napr. EPS 100S hr. podľa potreby zväčša>300mm)
alebo iná vhodná MW, PIR ,…
– parozábrana -(hlavná vzduchotesná vrstva) FATRAPAR zlepená butylkaučukovou páskou
alt Samolepiaci ASFALTOVANÝ PÁS hr. min. 3mm
– drevený záklop doskový alt OSB 3 min hr. 22mm
– stropné trámy + uzavretá vzduchová medzera (rozvody VZT, EL , …)
– podhľad SDK (prípadne iný vhodný alebo aj bez podhľadu) |
Poznámky ku skladbe 1 :
-Skladbu je možné pokryť štrkom , riešiť ako vegetačnú alebo položenie fotovoltaiky (nie je taká chúlostivá na zatienenie …)
V skladbe neodporúčam ďalšie zateplenie na SDK podhľade. (v odôvodnených prípadoch dopteplenie max do 20% hodnoty tepelného odporu horného plášťa) ani vkladanie ďalšej parozábrany na podhľad
-Parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, detaily prestupov ako aj napr. napojenie na steny – ! pozor na tesnosť – ukončenie trámov na stene, ! pozor pri murive z dutinových tehál.
-Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný obal stavby.
+Skladba je najspoľahlivejšia aj v prípade poruchy hydroizolácie (vplyv vody len na tepelnú izoláciu) a ideálna z hľadiska vlhkosti.
– nevýhoda navýšenie hrúbky skladby a komplikovanejšie riešenie presahov strechy (možné napr. námätkami) |
!! skladba č.2- TYP II. !!
– drevo zabudované v skladbe + tepelná izolácia súvislá z exteriéru
-navrhovať len v nevyhnutných prípadoch !! |
|
– odporúčané zateplenie zhora min 65mm lepšie 100mm,
– potrebná kontrola kvality realizácie (blowerdoor test),
– potrebná dynamická simulácia- posúdenie skladby špecialistom… (napr WUFI) |
Poznámky ku skladbe 2 :
-Skladbu neodporúčam používať a navrhovať bez dôkladného návrhu a postupnej dôkladnej kontroly realizácie.
Napriek tomu, že skladby zateplením zhora vylepšuje vlhkostný režim skladby č. 3 a je bezpečnejšia)
Skladba vie zakryť aj drobné chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom. |
!!! skladba č.3- TYP III. !!!
– drevo zabudované v skladbe zateplené len medzi trámami
!!! NENAVRHOVAŤ !!! |
|
najrizikovejšia skladba s drevom – neodvetraná jednoplášťová strecha s drevenými prvkami zabudovanými v strede skladby |
Poznámky ku skladbe 3 :
-Skladbu vôbec neodporúčam používať a navrhovať .
Skladba vie zakryť aj chyby realizácie hydroizolácie. Zatekanie sa môže objaviť /prejaviť neskoro po dlhom čase kedy už bude treba sanovať /meniť napadnuté drevené prvky. voda sa vie zdržiavať na prevysoch parozábrany na podhľade) . Vlhkosť v tepelnej izolácii ovplyvňuje aj hmotnostnú vlhkosť dreva … Aj drobnými chybami dierkami v parozábrane sa vie značné množstvo vlhkosti dostávať ku dreveným nosným prvkom. Vlhkosť potom kondenzuje v skladbe pod hydroizoláciou a záklop na báze dreva je mokrý v zimnom období môže dochádzať k rozmŕzaniu OSB3.Nemci skladbu pripúšťajú na strechy do 12m2 (kde nespôsobia také veľké škody) za podmienok:
-skladbu nie je možné realizovať s priťažením ani štrkom ani vegetačnou skladbou ani inak krytú napr. FV
-tmavá krytina s pohltivosťou slnečného žiarenia >80%
-vlhkostne variabilná parozábrana
-zabudované drevo s vlhkosťou do 15% zakryté ihneď (aby nestihlo napršať, zvlhnúť)
– dynamická simulácia vlhkostného režimu skladby podľa DIN 68800-2 … |
skladba č.4- TYP IV.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
|
Skladby 4 a 5 sú funkčne veľmi podobné
ich funkčnosť je závislá od :
-kvality realizácie parozábrany a
+kvantity a kvality zrealizovania vetrania dutiny.
U vetrania je rozhodujúca :
-dĺžka dutiny
– hrúbka dutiny a jej tvar aj priebežnosť
rozdiel výšok privádzacích a odvetracích otvorov (komínový efekt prúdenia)
…atď |
skladba č.5- TYP V.
– drevo zabudované v skladbe zateplené medzi trámami+ tepelná izolácia súvislá z exteriéru |
|
Poznámky ku skladbe 4 a 5 :
-Skladba 5 je rizikovejšia na vniknutie vody do dutiny, drevo v skladbe nie je chránené pred vniknutím drevokazného hmyzu, znižovanie účinnosti tepelnej izolácie cez prefukovanie izolácie a zapadanie izolácie prachom a menšia miera vzduchotesnosti skladby (v prípade chýb v parozábrane výrazne vyššie tepelné straty a riziko vnikania vlhkosti z interiéru do skladby kde potom na chladnejších povrchoch dochádza ku kondenzácii vlhkosti). |
U VŠETKÝCH SKLADIEB :
– parozábrana musí byť vzduchotesne realizovaná (spoľahlivo prelepené spoje, všetky detaily ako aj napr. napojenie na steny,
-Parozábrana spolu so stenami musí tvoriť vzduchotesný paronepriepustný obal stavby (vrátane všetkých detailov počas celej životnosti stavby) |
Odporúčané minimálne vetranie podľa STN 731901 -príloha D
– vetranie podporuje sklon horného plášťa, dĺžka dutiny by nemala prekročiť 18m
– dutina by mala byť čo najhrubšia , priebežná bez prekážok v prúdení vzduchu.
do5°sklonu min. hr. vetranej dutiny =100mm, privádzacie otvory 1/100 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
do25°sklonu min. hr. vetranej dutiny 60mm, privádzacie otvory 1/200 vetranej plochy strechy odvádzacie otvory +10%
pri dĺžke dutiny (krokiev/trámov) nad 10m sa zväčšuje hrúbka dutiny o 10% na každý ďalší meter, max dĺžka dutiny do 18m
(pre odvedenie difundujúcej vlhkosti / nie zabudovanej)
Vždy pri skladbách so zabudovaným drevom je neuchránenie konštrukcie pred zrážkami a vlhkosťou nebezpečné !
Pri teplotechnickom posúdení skladieb
Koľko vlhkosti sa do konštrukcie dostane (cez parozábranu) alebo aj koľko sa dokáže vypariť (cez hydroizoláciu) vieme vypočítať pomocou parametra „faktor difúzneho odporu „μ [mí] „.
„faktor difúzneho odporu „μ [mí] „.
Udáva koľko-krát menej vedie daný materiál vlhkosť oproti vzduchu . (čím väčšie číslo tým viac brzdí pary) |
vzduch μ=1 |
MW μ=cca1až 4 |
EPS μ=cca35 |
FATRAFOL mPVC μ=15.000 |
asfalt μ=cca30.000 |
TPO fólie μ=100.000-150.000 |
FATRAPAR μ =cca 550.000 |
hodnoty materiálu (v ideálnom stave) |
„ekvivalentná difúzna hrúbka materiálu Sd určuje parameter vrstvy =zohľadňuje hrúbku a prípadne by mala zohľadňovať aj spoje ich kvalitu prípadne celistvosť materiálu nehomogenitu (ako deravý bazén) (čím menšie číslo tým lepšie materiál/vrstva prepúšťa pary , hydroizolácia má mat malé Sd, parozábrana veľké Sd) |
FATRAFOL mPVC Sd= 22,5m =μ x hr.= 15.000x 0,0015m |
1 vrstva asfalt. pásu Sd=120m
=μ x hr.=30.000 x 0,004m |
TPO fólie Sd= 150m
=μ x hr.=100.000x 0,0015m
(niektoré TPO mi= 150.000) |
FATRAFOL mPVC hr.1,8mm
Sd= 27m = 15.000x 0,0018m |
asfalt strecha= 2 vrstvy Sd=240m =30.000 x 0,008m |
TPO fólie hr 1,8mm
Sd= 180m hr.=100.000x 0,0018m |
FATRAFOL mPVC hr.2,0mm
Sd= 30m = 15.000x 0,002m |
|
TPO fólie hr 2mm
Sd= 200m hr.=100.000x 0,002m |
FATRAPAR m Sd= 110m
=μ x hr.= 550.000x 0,0002m |
hodnoty vrstvy (v ideálnom stave? spoje, diery, …) |
Niektoré programy dokážu spraviť približné jednoduché posúdenie dreva na vlhkosť -treba ale vo výpočtoch použiť reálnejšie vstupné údaje a zredukovať tesnosť parozábrany
Najjednoduchší spôsob (zhoršenia parotesnosti ) je podľa kvality realizácie a to : |
príklad pre LDPE FATRAPAR 0,2mm |
pôvodná katalóg. hodnota |
redukovaná hodnota používaná do výpočtu |
-kvalitná realizácia
-10x zhoršenie parotesnosti |
pôvodne μ=550.000 |
μ=55.000/ Sd= 11m |
-bežná realizácia
– 50x zhoršenie parotesnosti |
pôvodne μ=550.000 |
μ=11.000 / Sd= 2m |
-nekvalitná realizácia
… |
pôvodne μ=550.000 |
– zhoršenie na cca μ =1.350 / Sd=0,27m |
už 1% dier v ploche takmer úplne degraduje parotesnú schopnosť parozábrany -viď http://slanina.cz/publikace/ |
Záver:
Drevo neodporúčam uzatvárať do skladby medzi parozábranu a hydroizoláciu bez odvetrania.
Iba po dostatočnom posúdení -dynamickou simuláciou (napr. WUFI) a samozrejme pri overení kvality realizácie stavby a najmä parozábrany jej vzduchotesnosť a spoľahlivosť prevedenia aj v detailoch. (napr. BLOWER DOOR test). Samozrejme záleží aj od parametrov vnútorného prostredia.
Pozor pri kombinácii murovaných stien a drevenej strechy (inak sa konštrukcie chovajú).
O rizikách skladieb z dreva písal na svojom blogu aj ateliér INARDEX tu: |
https://inardex.sk/drevena-plocha-strecha-rizikova-skladba/ |
___________________________________________________________________
Stavebná fyzika -teplotechnika funguje na príncípe :
Teplý vzduch obsiahne oveľa viacej vlhkosti ako studený.
vyjadrené graficky |
|
vzduch s relatívnou vlhkosťou 50% (zdanlivo rovnakou) má pri rovnakom atmosférickom tlaku
0°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca2,5 g vody /m3
10°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 5 g vody /m3
20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3
25°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 11,5 g vody /m3
|
vzduch pri 20°C a relatívnej vlhkosti 50% -má v sebe absolútne cca 8,7 g vody /m3
ak ochladím o 5°C na 15°C (tých istých 8,7 g vody /m3) vzrastie jeho relatívna vlhkosť na cca69%
ochladím o 10°C na 10°C (8,7 g vody /m3) vzrastie jeho relatívna vlhkosť na cca92%
ochladím o 15°C na 5°C tento vzduch už neudrží túto vlhkosť -len max cca6,8 g vody/m3
= 100% relatívna vlhkosť (určuje koľko vodnej pary dokáže vzduch obsiahnuť pri danej teplote a podmienkach
To isté sa deje v stavebnej konštrukcii …
Teplý vzduch prúdi okolo studenej konštrukcie stráca teplotu a časť svojej vlhkosti musí
odložiť „napr. na konštrukciu“ (kondenzát) prípadne len zvýši vlhkosť na 80% = rast plesní
z tohto princípu vychádza skladanie konštrukcií = vlhkosť treba zastaviť tam kde je teplo
teda parozábrana sa vždy dáva tam kde je teplo = ideálne pod tepelnú izoláciu.
Dierami v parozábrane prúdi vzduch s vlhkosťou do studenších miest skladby a tam sa výrazne zvyšuje relatívna vlhkosť
až do momentu maxima = 100% = vlhkosť kondenzuje (a môže ovplyvniť alebo aj ohroziť funkciu konštrukcie)…
V zimnom období pri veľmi nízkych teplotách v konštrukciách bežne výpočtovo aj reálne kondenzuje vlhkosť pod povlakovou krytinou (kde je takmer rovnaká teplota ako vonku) .
Ak by ste v zime rozrezali textíliu zistili by ste, že je mokrá často zmrznutá (to je dôvod prečo nie je vhodná skladba typu III. ).
Rovnaký problém môže nastať pri skladbách 4 a 5 (kde je vhodné na hornom záklope ešte aspoň konštrukčné zateplenie). |
___________________________________________________________________________
Ak sa Vám niečo nezdá alebo by ste odporúčali niečo opraviť / upraviť kontaktujte ma fatrafol.ba@gmail.com .